V nasledujúcom období prešiel kaštieľ do vlastníctva šľachtických rodín Draškóciovcov, Vayovcov a Strasserovcov, ktorí kaštieľ stavebne upravili v duchu módnych štýlov. Na prelome 19. a 20. storočia pristavali k východnému krídlu kaštieľa kaplnku, ktorá bola zasvätená Anjelom strážnym.

V roku 1908 sa vlastníkmi tomášovského panstva a kaštieľa stali Strasserovci, ktorí v čase prvej svetovej vojny zriadili v kaštieli vojenský lazaret. Po skončení tragických vojnových udalostí kaštieľ vyhorel. Uskutočnená obnova dávneho šľachtického sídla našťastie nenarušila jeho barokový vzhľad. Úpravy sa výraznejšie dotkli iba interiéru, ktorý poznačilo módne art deco a dodnes je zachované v umeleckoremeselnom vybavení kaštieľa.

Po znárodnení v roku 1948 sa kaštieľ stal majetkom štátu a dostalo ho do užívania Povereníctvo sociálnej starostlivosti. To v ňom zriadilo nápravno-výchovný ústav pre neprispôsobivú mládež. Kaštieľ bol upravený na nové využitie, tým že prízemné bočné krídla kaštieľa boli nadstavané o jedno poschodie. Našťastie, nadstavba objektu bola naprojektovaná s citom a organicky splynula s historickým objektom.

V roku 1991 bol kaštieľ v zmysle reštitučného zákona vrátený posledným majiteľom Strasserovcom. Tí ho v roku 2005 odpredali novým vlastníkom, ktorí chátrajúci historický objekt zadaptovali na hotelové zariadenie vysokého štandardu a citlivo obnovili všetky jeho rokmi zdevastované a zaniknuté výtvarné, slohové a estetické hodnoty. Vrátili mu bývalú slávu a nefalšovaný aristokratický luxus.