Flóra & fauna tisícich ostrovov

Dunajským ostrovom a krajine dominuje voda a práve tá vytvára jedinečný rastlinný a živočíšny život. Medzi najkrajšie a najrozmanitejšie oblasti patrí Číčovské mŕtve rameno. Chodník, na ktorom môžete spoznať chránené živočíchy a rastliny je dlhý 6 km a má 12 zastávok, ktoré vám predstavia vzácne a pre toto územie typické druhy rýb, ako kapre a sumčeky, viac ako 100 druhov sťahovavých, prevažne vodných vtákov. Nádherné lekná, vŕby a mnohé ďalšie jedinečné dreviny vytvárajú v celej oblasti čarovné zákutia. Veľmi vzácnym je chránený Ostrov orliaka morského, ktorý je hniezdiskom najväčšieho hniezdiaceho dravca na Slovensku – orliaka morského a domovom mnohých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Za návštevu stojí aj Veľkolélsky ostrov pri Zlatnej na Ostrove, ktorý je posledným veľkým dunajským ostrovom na slovenskom úseku rieky. Ostrov vytvára krásnu a rozmanitú mozaiku lúčnych, lesných a mokraďových rastlín.

CHKO Dunajské luhy predstavuje aj významný biotop vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá a volavka purpurová. Preto je zaradená medzi medzinárodne významné vtáčie územia IBA.

CHKO Dunajské Luhy

Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je najmladšia zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa v južnej časti Žitného ostrova priliehajúcej k starému korytu rieky Dunaj. Oblasť pozostáva z piatich samostatných častí Podunajskej nížiny, ktoré sa tiahnu od Bratislavy v smere toku rieky Dunaj k hraniciam s Maďarskom k Veľkolélskemu ostrovu v okrese Komárno. Oblasť sa tak rozkladá na území troch krajov, Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho. Celkovo má rozlohu 122,84 km² záplavových území, mokradí a rôznych vodných telies, napríklad jazier, rybníkov a tokov.

Image
Image

Ostrov orliaka morského

Ostrov orliaka morského je národná prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy.
Nachádza sa v okrese Dunajská Streda (obec Baka) v Trnavskom kraji. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v rokoch 1953, 1984, 1988 na rozlohe 22,7700 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.
Predmetom ochrany je: Územie predstavuje v súčasnej dobe jeden z posledných zvyškov prirodzených, pravidelne zaplavovaných dunajských lužných lesov, ako biotop vzácnych a existenčne ohrozených druhov rastlín a živočíchov

Ostrovné lúčky

Ostrovné lúčky sú prírodná rezervácia v oblasti Dunajské luhy.
Nachádzajú sa v okrese Bratislava V v Bratislavskom kraji. Územie bolo vyhlásené či novelizované v roku 1988 na rozlohe 54,9300 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené.
Predmetom ochrany je: CHÚ je zriadené na ochranu zriedkavej flóry, zachovalých lesostepných spoločenstiev a lužného lesa Podunajskej nížiny

Rozloha je 9157 hektárov, približne 20% plochy Szigetközu , z ktorých je 1325 hektárov vysoko chránených. Územie ochrany územia pozostáva z dvoch väčších a niekoľkých menších mozaikových jednotiek. Tieto sú uvedené v nive Dunaj Dunaj ostrovček (Sérfenyőszigettől) medveď je chránený cestného mosta je Moson-Dunaj a priľahlé lesy sú chránené Kunszigetig Rajka. Mozaikové plochy sa nachádzajú v Dunakiliti , Feketeerdő , Halászi , Dunasziget, Lipót , Dunaszeg .

Szigetköz

V pomalších vodách a morénach, ktoré sú odrezané od dunajských konárov, žijú plávajúce a zakorenené morské riasy (Lemnetalia, Hydrocharietalia a Potamogetonetalia). V plytkých vodách a pozdĺž brehov sa nachádzajú trstiny a vysočiny. Dunaj sa nachádza na ostrovoch, pravidelne sušenie rybník, revolvingu konáre navyše k mať významný chov vodných vtákov a kŕmenie rôznych vodných druhovo bohatých rastlinných spoločenstiev záchranných miestach rovnako.

Medzi Szigetköz najreprezentatívnejšie fauna spoločenského života u vodných druhov. Asi 80% domácich druhov sa nachádza v rybej faune. Žiť pôvodne jasnú horských potokov pstruh (Salmo trutta fario), rovnako ako močiare, rašeliniská chránené druhy.

Tu možno pozorovať takmer všetky domáce druhy obojživelníkov.

Image

Národná prírodná rezervácia (NPR) Číčovské mŕtve rameno je súčasťou územia európskeho významu Číčovské luhy. Je jednou z prírodovedecky a krajinársky najhodnotnejších lokalít v Podunajsku a je považovaná za perlu Žitného ostrova. V súčasnosti predstavuje najzachovalejšie mŕtve rameno Dunaja mimo jeho inundačného územia. Z tohto hľadiska je ojedinelým fenoménom. Tento bývalý hlavný tok Dunaja bol v období rokov 1830-1840 odrezaný priepichom pre uľahčenie parnej plavby. Priemerná hĺbka vody v ramene je okolo 3m.

Číčovské mŕtve rameno

NPR Číčovské mŕtve rameno je významnou lokalitou pre zachovanie genofondu rastlín aj živočíchov. Z hľadiska vodnej vegetácie predstavuje najzachovalejší ekotop rastlinných spoločenstiev na Podunajskej nížine. Súčasnú vegetáciu tvoria predovšetkým porasty lužného lesa a prevládajúcimi drevinami týchto porastov sú topole a vŕby, z ostatných drevín sa vyskytujú napr. jaseň úzkolistý dunajský a bresty. Z krovín sú najhojnejšie baza čierna, hloh jednosemenný, svíb krvavý, ďalej kalina obyčajná a ostružina. Lužnému lesu dodávajú džungľovitý charakter popínavé porasty chmeľu obyčajného

Image
Image

Klátovské rameno nemá prameň ani sa neodčleňuje od iného toku, vyviera zo spodných vôd za obcou Orechová Potôň - Lúky, vďaka čomu sa vyznačuje vysokým stupňom čistoty. Na hornom úseku nemá Klátovské rameno súvislú vodnú hladinu, je tvorené len jazierkami s bohatým brehovým porastom. Hĺbka vody v ramene sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až do 5 m.

Klátovské rameno

Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1993. Na ploche 306,4 ha ochraňuje biotopy lužných vŕbovo-topoľových a jelšových lesov, prirodzených eutrofných a mezotrofných stojatých vôd s vegetáciou plávajúcich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition, nížinné a podhorské kosné lúky, lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy a karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy.
Na Klátovskom ramene neďaľeko obce Dunajský Klátov sa nachádza unikátny vodný mlyn, ktorý je kultúrnou technickou pamiatkou. Má viacero špecifických vlastností. Na rozdiel od ďalších vodných mlynov v okolí neleží na hlavnom toku Malého Dunaja. Mlynské koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe, vlastná budova mlynice je murovaná. Mlyn postavil v roku 1920 Ján Csefalvay a v prevádzke bol do roku 1942. Počas II. svetovej vojny bol poškodený. Potom sa používal už len do roku 1950, kedy sa stal jeho posledným majiteľom Michal Csefalvay. V roku 1987 bol zrekonštruovaný a jeho súčasným prevádzkovateľom je múzeum. Pri plavbe po Klátovskom ramene je nevyhnutné pri tomto mlyne prenášať lode, pretože hať pri mlyne je nesplavná
Image
Image



www.skhu.eu
„Obsah tohto portálu nepredstavuje oficiálne stanovisko Európskej únie.“